Názov KAAR som zachytil už pred pár rokmi v súvislosti s aktuálnou česko-slovenskou thrashmetalovou scénou. Či som vtedy kapelu aj počul si už nepamätám, vtedy mi skôr napadlo, že prinajmenšom na Slovensku by sa jej názov dal rozšifrovať kadejako. V každom prípade nejde o žiadne uchá, na scéne sú od roku 2005, už do roku 2012 stihli vydať dva albumy a pred dvoma rokmi zakotvili u Support Underground. Ich debutom tu bolo 3-way split so spriaznenými EXORCIZPHOBIA a CATASTROFY, čo v súvislosti s aktuálnym tretím dlhohrajúcim albumom pražskej štvorky nie je úplne redundantná informácia, však uvidíte.

Novinka zo začiatku februára má plus-mínus pol hodiny hracieho času a deväť skladieb je zabalených v digipacku so štýlovými kresbami, na námet démonickej thrashovej orgie. Celé to solídne páchne peklom a viem si predstaviť, že v nejakej cimprlich krajine by mohol hnevlivo prehovoriť aj cenzor, lebo šak sú tam dudy a tyvole aj chalachindy, hoci nakreslené, mravokárcu by do extázy uviedli. Jasný signál, že to tu bude bez servítky a natvrdo. Hlavne má všetko nádych starých čias, žiadne vymakané PC grafiky, len klasické ilustrácie, ktoré k tejto jadrnej rúbanici mimoriadne sedia.

„Svatej holokaust“ je v zásade môj prvý ozajstný kontakt s hudbou KAAR. Ako znela kedysi neviem, tu má poslucháč dočinenia s pravoverným thrash metalom, čerpajúcim z klasických bánd 80. rokov, tých, ktoré stavali hlavne na divokej mladíckej údernosti, agresivite a chytľavosti s korením atmosféry a o nejaké virtuózne vyhrávky a prehliadku techniky sa nestarali. Rýchlosť, intenzita, thrash rovno do ksichtu tak, ako to robili podzemnejšie thrashovice, tie spolky, ktoré sa vykašlali na pompézne pódiové kostýmy a vyrukovali v roztrhaných gatiach, krivákoch a nábojových pásoch. A ozýva sa u nich aj domáca tradícia, v nárezovejších častiach ožívajú napríklad spomienky na DEBUSTROL v dávnych časoch.

KAAR hrajú ostrý thrash metal s nápadmi, chytľavými melódiami a kvalitou sa s prehľadom radia k súčasnej domácej špičke. Sú kapelou, ktorá ma baví, keďže na rozdiel od toho, čo bolo podzemným alebo „demo“ českým thrash metalom povedzme pred dvadsiatimi rokmi sa úspešne vyhýbajú ťažkopádnosti a potuchnutej vidieckej bigbítovosti. Album hore ťahá zvuk, výkony, kompozícia – popri tradičných nárezoch napríklad ponurá záverečná „Odraz zničené mysli“ alebo nad materiál mierne vyčnievajúca „Tančíme s démony“, v ktorej sa KAAR o vokálne party podelili s členmi EXORCIZPHOBIA a CATASTROFY. Vtipne odľahčený slovenský part je zároveň hádam aj „najchlapáckejším“ momentom na albume. Pochvalu si zaslúžia vokály a dobre napísané texty, zobrazujúce napríklad fanatizmus, vojnu, závislosti či depresie a túžbu po smrti. Zhrniem to asi tak, že v mainstreame (mám na mysli DYMYTRY a podobne) ma český metal nemá čím zaujať, ale toto podzemie mediálne známym menám slušne trhá sako.